Hudobná akadémia o.z.
Karpatská 2
811 05 Bratislava

tel.: 0911 111 717

Otváracie hodiny kancelárie
Po - Pia: 14:00 - 19:00
Kancelária sa nachádza na druhom poschodí
v budove bývalého kina YMCA.

 
Cvičíme s metronómom
Napísal Mgr. Miroslav Záhradník   
Image Metronóm u mnohých hudobníkov vyvoláva  predstavu nekompromisného dozorcu nad ich rytmickým cítením. Aké výhody a výsledky teda prináša cvičenie s metronómom?





Metronóm je zariadenie produkujúce pravidelný pulz, ktorým možno merať tempo skladby.
Inými slovami, metronóm určuje ako rýchlo sa menia jednotlivé doby v taktoch. Preto môžeme metronóm označiť aj ako taktomer.
Počet úderov za minútu (beats per minutes) určujeme jednotkou BPM, ktorá je vypísaná na začiatku skladby. Napr. BPM 120 znamená, že za jednu minútu metronóm zahrá 120 úderov.
Možno teda ľahko učiť, že pri tempe 60 BPM trvá 1 štvrťová nota presne 1 sekundu.

Pokiaľ by skladba bola napísaná v 4/4 metre, muselo by v skladbe zaznieť za 1 minútu 120 štvrťových nôt, presnejšie povedané nôt, ktoré vyplnia 120 dôb.

Metronóm skonštruoval začiatkom 19. storočia Johann Mälzel a prvý skladateľ, ktorý začal využívať tempové značenia v skladbách bol L. van Beethoven.
Klasický metronón sa označuje skratkou M.M., čo znamená Mälzelov metronóm.
Image

Tempové značenie sa v skladbách pohybuje od 35 do 250 BPM.

 Značenie tempa skladieb číselným značením v jednotkách BPM možno zjednodušene nahradiť talianským názvoslovím.

Tempo od 40 do 50 BPM sa označuje ako Largo
                    52 až 63 BPM -Larghetto
                    66 až 76 BPM - Adagio
                    80 až 100 BPM -Andante
                   104 až 116 BPMModerato
                   120 až 152 BPMAllegro
                   160 až 200 BPM -Presto

Hlavné využitie metronónu vychádza z jeho prvotného konštrukčného zámeru – indikovať tempo skladby. Na druhej strane však metronóm možno využiť ako výbornú pomôcku pre zlepšenie rytmického citenia hudobníkov.

Obr. Klasický, elektronický a digitálny metronóm
 
Image Image        Image

Súčasné elektronické a digitálne metronómy disponujú rôznymi zvukovými možnosťami, ktorými sa dajú jednoducho prízvukovať ťažké (prízvučné) doby v taktoch. Možno si teda jednoducho zvoliť prízvuk na prvej, alebo na prvej a tretej dobe v 4/4 metre, či na prvej dobe v trojštvrťovom metre, prípadne prízvuky na iné doby v zložitejších metrách. (5/4, 7/8...)

Najdôležitejší krok pri správnom používaní metronómu je určenie metra skladby.

V notovom zápise hneď za husľovým kľúčom sa nachádza číselná značka pre určenie metrického delenia skladby.

Číselný údaj 4/4, 3/4, 6/8 určuje, koľko nôt a akej hodnoty sa bude nachádzať v jednom takte.

Pr.
4/4 takt
4 štvrťové noty v takte 
3/4 takt 3 štvrťové noty v takte
2/2 takt 2 polové noty v takte (označovaný tiež ako alla breve)
5/4 takt  5 štvrťových nôt v takte
7/8 takt  7 osminových nôt v takte

Pri určení tempa skladby sa môžeme stretnúť aj so značením noty s bodkou Image
Pr.
6/8 takt 2 štvrťové noty s bodkou (jedna štvrťová nota s bodkou v 6/8 takte vypĺňa 3 doby)
9/8 takt 3 štvrťové noty s bodkou
 


Melódia, harmónia a rytmus tvoria spolu 3 najdôležitejšie zložky hudby.

Pre hudobníkov je preto veľmi dôležité cvičiť aj rytmickú stránku hudobného prejavu. Väčšina skladieb má pravidelný rytmus, ktorý možno vytlieskať, vyspievať alebo dupať nohou. Rytmus v skladbách je pulzujúci s pravidelne sa striedajúcimi prízvukmi. V klasických skladbách ale aj v rockovej a populárnej hudbe sa pravidelne strieda prízvuk na prvej a tretej dobe.
Hovorí sa im aj ťažká (prízvučná 1. a 3.) a ľahká (neprízvučná 2.a 4.) doba.
V jazzových skladbách sa odľahčenosť rytmu dosahuje prízvukovaním 2. a 4. doby.

Dodržať však pravidelný rytmus počas celej skladby si vyžaduje veľa cviku a sústredenia.

Cvičenie s metronómom je pre začínajúceho hudobníka v podstate prvá skúsenosť s hraním vo dvojici (v tomto prípade s metronómom)
Učíme sa tak nielen rytmickej plynulosti ale aj počúvaniu spoluhráčov počas hrania.

 Rozcvičku s metronómom začíname náhodnými tónmi, môžu to byť tzv. cvičenia 1234, ktoré vytvárame pravidelným striedaním prstov ľavej ruky (a rôznymi kombináciami, napr. 1324, 4132, 2143...) po hmatníku v jednej polohe po všetkých strunách.

Pr. cvičenie 1234
Image


Ďalej môžeme pokračovať precvičovaním stupníc a ich rôznych sekvencii. Tieto cvičenia sú zamerané na pravidelnosť hry.

Metronóm však využívame aj na precvičovanie rytmických cvičení.

Vytvárame si rôzne cvičenia s rôznymi rytmickými hodnotami nôt.

Pr. na obrázkoch sú znázornené príklady rytmických cvičení. Horný riadok sú noty, ktoré hráme, spodný riadok značí rytmus metronómu.


cvičenie s osminovými notami


Image


cvičenie s triolami


Image


ukážka kombinácie rôznych rytmických hodnôt


Image




V procese nácviku skladby z notového zápisu použijeme metronóm v nasledovných krokoch.

1, naučíme sa tóny a rytmus skladby bez metronómu. Hranie s metronómom spamäti je jednoduchšie, ako čítanie z nôt. Na druhej strane, však čítanie nôt s metronómom podporuje koncentráciu pri nácviku skladby

2, pomaly si prehrávame rytmus sklaby a dbáme na jeho presnosť

3, zapneme metronóm, ktorý nás spevádza v tomto pomalom tempe nácviku rytmu

4, v pomalom tempe (tempo, v ktorom stíhame čítať notový zápis) cvičíme dovtedy, pokiaľ bezchybne nezahráme niekoľkokrát celú skladbu. Pri náročnejších skladbách cvičíme najskôr krátke, 1 – 2 taktové úseky, ktoré sa ľahšie synchronizujú s metronómom ako dlhé úseky

5, po takomto nácviku skladby zvýšime tempo o 1 stupeň (najviac o 5 BPM) a opäť prehrávame skladbu do bezchybnej interpretácie

6, tempo zvyšujeme, až pokiaľ vládzeme hrať bezchybne. Zapíšeme si tempo, ktoré sme v tento deň dosiahli

7, nasledujúci deň začíname cvičenie o niekoľko stupňov pomalšie ako v predošlý deň

8, skladbu cvičíme v rôznych tempách, ale snažíme sa zapamätať si skutočné predpísané tempo sklaby, ktoré zachováme pri jej interpretácii Dôsledné vycvičenie skladby záleží na pravidelnosti a vytrvalosti cvičenia.

 Veľmi dôležité je mať na pamäti, že cieľom cvičenia nie je rýchlosť, ale presnosť!!!

Pravidelné cvičenie s metronómom vedie k rozvoju vnútorného pulzu a zlepšeniu rytmického cítenia.
Rozvoj rytmických skúseností vychádza z rozvoja vnútorného pulzu hudobníka.

Dôležitá súčasť cvičenia rytmu je preto samotná predstava rytmu.

Cvičenie preto začíname pohodlným usadením, upokojením dýchania, utíšením mysle a sústredením sa na vlastný vnútorný pulz.

Uvedomenie si pulzu vlastného tela (dýchanie, tep srdca) je základom rozvoja hudobného pulzu.
Pokračujeme zapnutím metronómu a nastavením pomalého tempa.
Snažíme sa tempo metronómu precítiť celým telom.
Potom metronóm vypneme a pokračujeme v predstave tohto tempa.

Takto precvičujeme rôzne tempá a skúšame si predstavovať 2,3,4 či 5 tónové skupinky (napr. Prvá – druhá – tretia, prvá – druhá – tretia = trojtónová skupinka)
Image

Napokon v predstave skúšame najrôznejšie rytmické kombinácie.


Výsledkom cvičenia skladieb s metronómom je schopnosť udržať stabilný rytmus skladby, schopnosť synchronizácie so sprievodom skladby, vyčistenie rytmických chýb.

Pravidelné cvičenie krok za krokom prináša zrýchlenie tempa a na druhej strane chráni hudobníkov pred príliš rýchlym, nečistým a nesprávne vycvičeným hraním.

Treba mať však na pamäti aj fakt, že skutočná hudba musí dýchať a žiaden hudobník v podstate nehrá ako metronóm.

Prílišné cvičenie s metronómom môže brániť hudobníkovi nájsť svoj prirodzený vnútorný rytmus!

Preto je vhodné nácvik s metronómom kombinovať s klepaním rytmu nohou. Tákáto prirozdená súčasť hudobného prejavu najmä bluesových a jazzových hudobníkov sa pozitívne odzrkadľuje v hudobnom výkone. Umelec cítiaci rytmus celým telom dokáže omnoho intenzívejšie prežívať atmosféru samotnej skladby a vložiť do nej neopakovateľný hudobný náboj.

                                                                 Miro Zahradník.



Odporučte stránku ostatným užívateľom
Del.icio.us!Google!StumbleUpon!Yahoo!